Pieseň Márie
Obhajoba
Možno som zlá, no nevinná
pália ma cudzie rany.
Keď moja hviezda zhasína,
zhasína na svitaní.
Láska je moje prekliatie
aj moje požehnanie
Láska sú slzy preliate,
tma, ktorá padá na ne.
Nepozriem na krv z cudzích rán,
po rukách nestečie mi.
Celým srdcom sa oddávam,
silné sú putá ženy.
Vášeň vládne mi, žijem z nej,
čo zavelí, to spravím.
Víťazí žena v kráľovnej
nad predurčením pravým?
Som tajomstvom, som ozvena,
posledná prvá žena.
Obloha slnkom vedená,
už navždy rozžiarená.
Zvláštny dar, čudný majestát!
Pre lásku obvinená.
Pred vami hrdo bude stáť
aj kráľovná aj žena.